Počet otáčok alebo hodín, ktoré ložisko absolvuje, kým pri určitom zaťažení dôjde k jamkovej korózii, sa nazýva životnosť ložiska.
Životnosť valivého ložiska je definovaná v otáčkach (alebo hodinách prevádzky pri určitej rýchlosti): v rámci tejto životnosti by malo ložisko zaznamenať počiatočné únavové poškodenie (vystreknutie alebo odštiepenie) na ktoromkoľvek z jeho ložiskových krúžkov alebo valivých prvkov. Pri laboratórnych testoch aj pri skutočnom používaní je však zrejmé, že ložiská, ktoré sa zdajú byť identické za rovnakých prevádzkových podmienok, môžu mať výrazne rozdielnu skutočnú životnosť. Okrem toho existuje niekoľko ďalších definícií „životnosti ložísk“, pričom jednou z nich je takzvaná -životnosť, ktorá predstavuje skutočnú životnosť, ktorú môže ložisko dosiahnuť pred zlyhaním. Poškodenie zvyčajne nie je spôsobené únavou, ale opotrebovaním, koróziou, poškodením tesnenia atď.
Na určenie normy pre životnosť ložísk je životnosť ložísk spojená so spoľahlivosťou.
V dôsledku rozdielov vo výrobnej presnosti a jednotnosti materiálu budú mať aj ložiská rovnakého materiálu a veľkosti z rovnakej šarže, používané za rovnakých prevádzkových podmienok, rôznu životnosť. Ak sa štatistická životnosť berie ako 1 jednotka, najdlhšia relatívna životnosť je 4 jednotky, najkratšia je 0,1 – 0,2 jednotiek a pomer najdlhšej a najkratšej životnosti je 20 – 40-násobok. 90 % ložísk, u ktorých sa nevyvinie jamková korózia, a počet otáčok alebo zaznamenaných hodín sa nazýva menovitá životnosť ložiska.
